Published: Oct 17, 2020 by
न भक्षयति यो मांसं विधिं हित्वा पिशाचवत् ।
स लोके प्रियतां याति व्याधिभिश्च न पीड्यते ॥ ५० ॥
na bhakṣayati yo māṃsaṃ vidhiṃ hitvā piśācavat |
sa loke priyatāṃ yāti vyādhibhiśca na pīḍyate || 50 ||
In questi versi della manusmṛti, Le leggi di manu, si dice che chi non (na) mangia (bhakṣayati, 3ª p. sg. pres.) carne (māṃsam, acc. sg. n.), abbandonando (hitvā, assolutivo ind.) la regola (vidhim, acc. sg. m.) come (vat, ind.) i piśāca (una classe di demoni così chiamati per la loro passione per la carne, Sani) egli (sa) è caro (priyatāṃ, sf. acc.) nel mondo degli esseri umani (loke, loc.) e (ca) non (na) afflitto (pīḍyate, 3ª p. sg. pres. pass) da malattie (vyādhibhyaḥ).
Il verso successivo sentenzia:
अनुमन्ता विशसिता निहन्ता क्रयविक्रयी ।
संस्कर्ता चोपहर्ता च खादकश्चेति घातकाः ॥ ५१ ॥
anumantā viśasitā nihantā krayavikrayī |
aṃskartā copahartā ca khādakaśceti ghātakāḥ || 51 ||
Colui che permette (anumantā, anumantṛ-, agg. nom. sg. m), che seziona (viśasitā, viśasitṛ-, sm. nom. sg.), che uccide (nihantā,nihantṛ-, nom. sg. m.), che compra e vende (krayavikrayī , krayavikrayin-, agg. nom. sg. m.), che cucina (saṃskartā, saṃskartṛ-, agg. nom. sg. m) e (ca) serve (upahartā, upahartṛ-, agg. nom. sg. m) e (ca) mangia (khādakaś, khādaka- sm. nom. sg. m.) in questo modo (iti) [sono] assassini (ghātakāḥ, ghātaka,nom. pl. m.)